Z PRÍHOVOROV MATKY TEREZY

            Keď Matka Tereza v roku 1979 preberala Nobelovu cenu mieru, spomenula vo svojom príhovore „malomocenstvo Západu“, s ktorým sa stretla vo všetkých krajinách blahobytu. Povedala: „Chudobu Západu je oveľa ťažšie odstrániť. Človek, ktorý je vylúčený, cíti sa byť neželaný a nemilovaný. Človek, ktorý bol odvrhnutý spoločnosťou, cíti chudobu bolestne a taká chudoba je veľmi zlá. Tento hlad po láske musíte cítiť vy i ja, možno dokonca vo vlastnom dome!“
            Vyrozprávala príbeh, ako si v jednom domove dôchodcov všimla, ako jeho obyvatelia neustále upierajú zrak na dvere. Opýtala sa jednej opatrovateľky, prečo je to tak. Tá jej odpovedala: „Dúfajú, že ich príde navštíviť syn či dcéra. Sú zranení, pretože sa na nich zabudlo.“ Videla som, že toto je miesto, kde sa veľmi čaká na lásku.
            Matka Tereza tiež spomenula príbeh o opustenom mužovi z Ríma, ktorému jej duchovné sestry chodili upratať byt, navariť, obriadiť ho. Ale nikdy nedostali z neho ani slovko. Až po niekoľkých dňoch dostal zo seba vetu: „Keďže som teraz videl, ako ste do môjho života priniesli Boha, tak mi teraz priveďte aj kňaza.“ A muž, ktorý šesťdesiat rokov nepristúpil k sviatosti zmierenia, sa vyspovedal. Na druhý deň ráno pokojne zomrel.
            V Dome milosrdenstva v Melbourne v Austrálii raz prijali jedného alkoholika, ktorý bol už roky nezamestnaný a stal sa z neho doslova vyvrheľ spoločnosti. Po niekoľkých týždňoch liečby sa stal novým človekom a povedal sestrám: „Vaša láska mi pomohla uvedomiť si, že ma Boh miluje!“ Potom sa vrátil domov k rodine a k svojim deťom a našiel si prácu. O štyri týždne priniesol sestrám svoju prvú výplatu so slovami: „Použite tieto peniaze na to, aby ste aj druhým ukázali Božiu lásku tak, ako ste ju ukázali mne...“

            Človek sa nestáva kresťanom tým, že v modlitbe upadá do vytrženia, ale nezištnou službou opustenému bratovi v každodennom živote, tomu, kto si až dovtedy musel sťažovať, že nemá nikoho, kto by mu pomohol. Kto ide a pomôže chorému, alebo čo len takému, ktorý sa cíti opustený, ten raz počuje Krista povedať: „Si požehnaný! Pripravil som ti od začiatku sveta kráľovstvo. Bol si kresťanom.“
                                                                                                                      Ladislav Boros